Our Prague trip -2-

-

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hamley prague
Ak ste ešte nečítali prvý deň z nášho pražského výletu, kliknite TU.

Druhý deň sme sa zobudili do slnečného rána. V správach hlásili pršanie, tak sme dúfali aby to počasie vydržalo čo najdlhšie. Pomaly sme sa nachystali, naraňajkovali a  išli sme do ranného mesta. Najskôr sme mali na pláne ísť sa pozrieť na Pražský hrad, ale nejako sme to znova namierili na Václavské námestie do Motýlieho domu, respektíve, do Domu hračiek -  Hamleys. Videli ste Sám doma - Stratený v New Yorku? Bolo to podobné, ako filme, keď Kevin navštívil  hračkárstvo. Len menej honosné a v menšom rozsahu. Vnútri kolotoč, šmykľavka, kopu mini atrakcií a veľa veľa hračiek. Keď ste prešli na prízemie (malo to tri poschodia) boli tam taktiež hračky a k tomu dva vstupy. Jeden do zrkadlového bludiska a druhý do Motýlieho domu, kde sme mali naplánované ísť. Pri vchode sme odovzdali všetky bundy a svetre, keď sme vošli, ovalilo nás 34 stupňov. Bolo to tam ako v umelo vytvorenej prírode. Z reproduktorov bolo počuť štebotanie vtákov, v strede bolo vytvorené jazierko s malým mostíkom a okolo lietali motýle. Viacerým sa stalo, že im motýľ pristál na hlave alebo ruke. Väčšinou mali hnedú farbu, ale keď rozprestreli krídla farbu mali modrú až tyrkysovú.  Za sklom, ktoré bolo až na konci, sa práve liahli nové inak sfarbené motýle.













Po tejto návšteve sme sa spustili po dlhej šmykľavke, povozili sa na kolotoči, kúpili lízatko a išli ďalej. Po vystúpení z vyhriateho hračkárstva nás zmrazil studený vietor a kvapky vody - začalo pršať. Rýchlo sme prebehli do nákupného domu, kde sme sa naobedovali u Ugovej salatérií. Rýchlo sme prešli na metro a náš najbližší cieľ bol už spomínaný Pražský hrad. Nastúpili sme na električku, zohriali sa v Starbucks caffe a pomaly stúpali hore. Výhľad na mesto bolo nádherné. Na exkurziu hradu čakalo veľmi dlhá rada. Tak sme sa rozhodli ísť na apartmán.










 Po večeri a pozretí televízie sme sa pomaly začali chystať na koncert. A vyrazili sme so mesta. Upršanou večernou Prahou sme sa previezli najskôr trolejbusom a potom metrom, čo nalbižšie k Divadlu Archa, kde už mesiac prebiehal hudboný festival Struny podzimu a taktiež sa tam nahráva Show Jana Krausa. Boli sme privítaní na ,welcome drinku’ kde podávali víno a citrónovú limonádu. Na stole sme si mohli dať naservírované olivy. Potom sme sa premiestnili do hlavnej sály, kde už sedelo veľa ľudí. Bol to jazzový koncert Jason Moran: Monk at the town hall. Na plátne sa premietala  ,dajme tomu, prezentácia, ktorá bola v tedy v roku 1959, keď hral Telonious Monk tento koncert. A Jason Moran hral jeho repertoár na Monkovu počesť.  Po jeden a pol hodinovom počúvaní sme sa premiestnili do Čiernej labuti, kde sa konala ‘after party’ úplne na najvyšsom poschodí s výhľadom na osvietené mesto. Taktiež tam hrala skupina, ale iná. Bola to premiéra ich nového cédečka. Nezdržali sme sa dlho - okolo jedenástej sme išli domov. Na konci článku si môžete pustiť skladbu z koncertu.



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vynikajúci recept: Bataty s tuniakom.

-
Obraz
Ilustračná fotografia Opäť by som začala niečím, bez čoho by žiaden človek neprežil. Je to jedlo. Veľmi rada sledujem food videá. Aj mnohokrát nájdem svoj obľúbený recept, ktorý si dám do wishlist-u. Minule som svoj našla, a keďže bol úplne jednoduchý, rozhodla som sa ho pripraviť. Pozostáva zo zaujímavých chutí, nie každému sadnú. Týmto Vás určite nechcem odhovárať, a mám názor, že treba skúšať nové veci. Jednou z ingrediencií z tohto receptu je sladký zemiak. Mamina ho upiekla aj  mikrovlnke a s chuťou som ho dokázala jesť samotný. Ako ďalšiou surovinou je tuniak z konzervy. Zdá sa Vám to divné? Ale chutí to vynikajúco. Samozrejme, aj teraz som sa nechala inšpirovať mojou obľúbenou Valeriou Lipovetsky.  🍪🍪🍪 Suroviny:   2ks sladké zemiaky, alebo batati zemiaky  olivový olej  soľ   1ks tuniak v konzerve  pór 🍪🍪🍪 Postup:  Predohrejeme si rúru na 180°. Rozrežeme zemiaky na polovicu.  Do misky si nalejeme olivový olej so soľou. Tým natreme rozrezanú
Čítať ďalej

Denník..

-
Obraz
..odvážneho bojka, Deník malého poseroutky, Diary of wimpy kid. Ak si myslíte, že toto bude o mojom denníku tak ste na omyle. Jedného krásneho dňa, keď som mala osem rokov a sedeli sme v škole, učiteľka nám rozdala letáčiky. Jeden dala aj mne. Keď som ho videla prvý krát, vyzeralo to ako relkama na knihu. Áno, mala som pravdu. Bola to reklama na knihu. Jej názov bol DENNÍK ODVÁŽNEHO BOJKA. Keď som ten leták otvorila bol tam úryvok, asi prvých 20 strán. Tak som sa do toho pustila. Písané to bolo formou komiksu. Naozaj sa to dobre čítalo. Tak toto bol úryvok. Jasnačka, je tam aj niečo písané. Nie len obrázky. Tak, o čom je tá kniha? Je o Gregovi Heffley, ktorý má samozrejme rodičov a dvoch bratov. Rodricka a Mannyho. Nie je najstarší ani najmladší, takže asi niečo medzi tým ;-). Táto kniha je o jeho trapasoch.. a o jeho živote. Potom som sa nejakým spôsobom dozvedela, že táto kniha nie je len jedna. Je ich viac. Tak sa mi to zapáčilo a poprosila som rodičov, aby mi tú knižku
Čítať ďalej

Francúzsky najznámejší dezert - makrónky

-
Obraz
Nový rok je už ten mesiac a pol tu. Dala som si chvíľkovú pauzu. Cez prázdniny som úplne oddychovala a po nich začalo skúškové obdobie. Už je našťastie ako tak po ňom, aj keď stále pribúdajú stále nové a nové testy. Tento rok budeme pokračovať  v článkoch podobných minuloročným, možno pribudnú nejaké aj beauty a fashion. Asi toľko k novým informáciam - o tom to som ale nechcela rozprávať. Keďže milujeme koláče, zákusky a sladké rozhodla som sa, vám ukázať jeden z mojich obľúbených receptov. Recept je na francúzske najznámejšie koláčiky - makrónky. Vyzerajú perfektne, to musíte uznať - preto im určite neodoláte. Tento recept je z Tchibo blogu - a keďže tam robia iba kávu, tak to budú kávové makrónky. Pozerala som viacej receptov aj z obľúbenej Lidl cukrárne. Trošku nás to odradilo z dlhým čakaním (aj v tomto budete musieť, no menej) a obsahovalo to veľmi veľa cukru. Tie z Tchiba sme skúšali dvakrát. Prvýkrát boli duté, ale druhý raz sa nám podarili a boli naozaj vynikajúce.
Čítať ďalej