Laurence’s Blog

Sardínia. Nádherný ostrov. Ležím na lehátku a počúvam ako šúští more. Sme pod slnečníkom a skrývame sa pred slnkom, pretože dnes naozaj páli. Keď si tak ležíme, zrazu som započula nejaké hlasy. Sú mi známe, predsa viem rozlíšiť taliančinu od slovenčiny. Tí ľudia išli smerom k nám a keď boli bližšie ten jazyk sa dal už dobre rozpoznať. Áno, bola to slovenčina. Išli, išli až sa usadili pred nami, pretože len tam bolo voľné miesto.. Bol to nejaký pán, ktorý mal okuliare s jeho manželkou, ktorá mala blonďavé vlasy. Rozprávali sa so staršou paňou o tejto dovolenke. No hneď na prvý deň nemali príliš pozitívny názor. Pani hovorila, že za tie peniaze očakávala väčší luxus. A tie izby! No proste katastrofa! Pán mal podobný názor. Tiež sa pripájal k tomu, že tu mohlo byť lepšie. Rozprával aj o tom, že toto sa s Tureckom nedá porovnať.  Tam sa v mori pohúpavalo minimálne 6 nafukovačiek. A tu? Len nejaký zničený a špinavý vodný bicykel. Nehovorím, že tu bolo všetko na sto percent (jedlo áno), al

Ide sa do Čiech! Sedím v aute a pozerám do okna. V duchu sa teším na lyžovačku Pozerám na kopce, na tú peknú krajinu a hrady.. čakám, čakám a nič. Cesta trvá naozaj dlho. Keď sme už boli blízko svahu, išle sme hore kopcom. Vtedy ste mohli vidieť, ako krajina pomali bledne. Snehu bolo viac a viac.. bolo to veľmi pekné. Na mieste sme vybrali z kufra sánky a lyže. Kúpili sme si lístky na vlek a išli sme sa lyžovať. Sneh nám bol vzácny. Tam to bolo 917 m a dole nie je sneh. Ako keby taký prechod medzi jeseňou a zimou. Lístok nám platil len do 16:00 hod. Mali sme celodenný. Bolo sedem minút pred šestnástov, no chceli sme ísť ešte jeden, posledný raz. Keď sme tak išli dole svahom, nejaký pán nás oslovil (myslím, že to bol obsluha vleku) aby sme išli na tento vlek, nie dole na lanovku. Tak sme ,,poslúchli''. Bratranec padol a lístky už neboli patné - museli sme prejsť cez tú malú medzeru. Trvalo nám to dlho.. Ako sme už konečne sa nejako dostali tomu vleku, ten pán si zanad

Tento ostrov má nádhernú prírodu. Iba pri jednej prechádzke môžete vidieť toľko vecí. V jeden deň sme sa na takú prechádzku vybrali. Bolo to nádherné, ako v rozprávke. Cesta viedla na ďalšiu pláž, no tak ďaleko sme až nechceli ísť. Na každom kúsku ste videli niečo zaujímavé. Človek si to chce zapamätať albo si spraviť spomienku. Priznám sa fotila som o dušu. Vyzerala som ako Japonec, keď je na dovolenke. Keď sme odchádzali z hotela na prechádzku hneď na prvom kúsku bol taký ,,les''. Boli tam tropické kríky, vysokánske palmy a stromy. Viedla nás cesta hore na kopec. Popri tej ceste ste mohli vidieť domčeky, ktoré si postavili tí domáci. Musím povedať, že tie domy boli nádherné a upravené. Kráčali sme po nekonečných schodoch. Cieľ bol výhľad. Po pätnástich minútach sme dorazili na cestu. Tiež tam boli domy, ale nebolo to ako predtým - les. Cesta išla do kopca, ale po niekoľkých minútach sme prišli do nejakej dedinky. Boli pekné domy ako v tom lese. A odtadiaľ sme konečne

Viem, teraz je zima. Ale oplatí sa niekedy zaspomínať na leto. Boli sme na ostrove Sardínia. Ostrov je blízko Talianska. Naozaj nádherne to tam bolo. Pamätám si ešte ako deň pred odchodom sme pozerali videá o Sardínie. Špecifické na ňom je, že more je nádherné. Naozaj. Má nádhernú tyrkysovú farbu, a ten biely piesok! Normálne ste mohli vidieť tieň lode. Ale záležalo to od slnka. Ak slnko svietilo more bolo dokonalé, ale ak nie, more vyzeralo zle. Doslova ,,zle''. Všetkú špinu vyplavilo a more zmenilo farbu. Na tmavo modrú. Poviete si ,,klasika''. No OK. ale tyrkysové more nevidíte každú dovolenku. Napríklad, v Turecku bolo škaredé more. Plné špiny a tých zelených rias. A čo ten piesok? Piesok je naozaj cenný. Väčšinou sú na pláži kamienky. Ale existuje jedna nevýhoda piesku na plážach. Keď odídete z pieskovej pláže máte ho všade. Úplne všade.  No, ale tu som nechcela vypisovať všetky nevýhody. Najkrajšia pláž -Porto Delfino- tej oblasti bola špecifická tým, že na

Ľudia, ktorí sú primitívni. Výstižné, nie? Určite niekoho poznáte. Aj ja poznám takú osobu.. Začne niekomu hovoriť a ohovárať, že Vy ste ohovárali, pričom to nie je pravda. A robí to len kvôli tomu aby: nebola nuda, aby sa zviditeľnila, aby zapadla do partie a aby sa pomstila a ublížila Vám. Myslím, že takéto hry sú trápne a choré. Človek začne ohovárať a smiať sa na niekom aby ho druhí brali do svojej partie? Aj tak tí, ktorí ju počúvali potom skonštatovali, že sa tešia keď odíde - aspoň ich nebude biť - Principiálne tam chýba normálna výchova alebo je na vine zlá partia. Ale nakoniec, načo sa rozčulovať. Ja sama si robím zle, keď sa rozčulujem. Ona je v pohode. Dobrý liek: IGNORÁCIA

To je aká blbosť, čo? Že Elzovská farba? Áno, áno = ELZOVSKÁ FARBA. Nepočuli ste niekedy toto slovné spojenie? Ja áno. Tisíc - krát priam milión od mojej sestry. Počkať ideme odznovu. Poznáte tú rozprávku FROZEN? Alebo inak - Ľadové kráľovstvo? Predpokladám, že väčšina z Vás áno. A keď nie chodte si to pozrieť. Odporúčam. Hlavnou postavou tohto príbehu je Elza a tá má čarovnú moc. Vie zamraziť úplne všetko. Vie urobiť.. ľadové poháre... no to je jedno. A viete akej farby je zima? Viem, biela ale Elza má modré šaty, modrý zámok a modré.. No a už viete aká farba je ELZOVSKÁ.

Každý z nás určite máme radi cookies. Možno si ich kupujete v LIDL keď majú Americký týždeň. No čo vtedy, keď v LIDL ich nepredávajú a VY máte na ne strašnú chuť? Máte 2 možnosti. Buď pôjdete do iného obchodu a kúpite ich tam, alebo, keď ste milovník pečenia, urobíte si ich sami doma! Ak ste si vybrali tú druhú možnosť tak tu máte recept: POTREBUJETE: 180 g polohrubej múky 130 g práškového cukru 125 g masla 1 balíček vanilkový cukor 1 ks vajce 1 KL kypriaci prášok 150 g tmavá čokoláda POSTUP iba v 3 krokoch: 1. Do misky dáme zmäknuté maslo spolu s práškovým cukrom, vajcom, vanilkovým cukrom, kypriacim práškom a polohrubou múkou. 2. Do vymiešaného cesta zapracujeme kúsky posekanej tmavej čokolády. Z cesta vypracujeme okrúhle guľky a roztlačíme ich na placky. 3. Cookies rozložíme na plech, ktorý je vyložený papierom na pečenie. Pečieme ich vo vyhriatej rúre pri teplote 190°C. Tak toto bol recept na Americké cookies. Prajem Vám dobrú chuť :-)

Toto slovo - nuda- je dosť známe nie len u detí. Ale čo to znamená? Ak sa pozrieme z pohľadu, že decká sú stále pri elektronike a technike a sú pri nej prilepené ani sa nečudujem, že nevedia sa normálne hrať. Že si len vysedávajú.. a keď im to rodičia zatrhnú sú ,,otrávené a oduté''. Ale keď sa pozrieme z pohľadu, že deti nie sú závislé , ale sem tam pozerajú reklamy z televízie. Ak sa napr. na to 4 - ročné dieťa pozriete pozerá s otvorenými ústami. Na dieťati vidíte, ako je tá reklama urobená. Je urobená efektívne, akčne a obsahuje veľa farieb. Áno. Veľa farieb. Preto sa deti pýtajú, keď vidia nejakú knihu: Sú v tej knihe obrázky? Ak odpoviete nie , dieťa sa na to ,,vykašle'' a nechá tú knižku tak. Rôzne redakcie vedia, že detské časopisy musia mať veľa obrázkov napr. Pusík a ďalšie. Tieto časopisy detí bavia, pretože nemajú ,,detskú nudnosť'' bez obrázkov. Deti potrebujú neustálu pozornosť. Toto nesúvisí s malým sebavedomím. Ale deti potrebujú aby s

Malé sebavedomie. Ľudia, ktorý si neveria... Existuje skupina ľudí, ktorý potrebujú od druhých počuť pochvalné slová. Je to ako symbióza. Človek ,,vsáva'' od druhých pochvalu. Tým im rastie sebavedomie. No niekedy to nemusí pomôcť. Je možné, že takýto typ človeka odhalíme až po dlhom čase. Mne to trvalo, kým som ju odhalila. Aké znaky dokazujú, že ten človek má malé sebavedomie? Potrebuje neustálu pozornosť. Áno, človek ukazuje na seba. Chce, aby si ho všetci všimli. Aby mal ,,divákov''. Ako som už povedala, k zvyšovaniu sebavedomia prispieva pochvala. Človeka to poteší a pridá mu to kúsok dôležitosti. Na 1. pohľad možno vyzerá pyšne, no napriek tomu má o sebe pochybnosti. Keď do úvahy zoberieme ženy, určite väčšina žien pochybuje o svojej kráse. Majú pochybnosti, či vyzerajú dobre alebo nie. Stále sa niekoho pýtajú: Vyzerám dobre? Mám dobre tie vlasy? Samozrejme. Nemusí to platiť u všetkých. Ďalšou príčinou je závisť. Áno, závisť.. ak človek sa vyvyšuje

Je ich veľa. Ale ja  Vám porozprávam len o jednej: Martina (Moma ) Horňáková. Tú asi už poznáte.. je známa. Bloguje už dlho ale venuje sa aj natáčaniu videí pretože jej boyfriend Expl0 je tiež YouTuber. Videí má okolo 40. Ich tematika je rôzna napr. Denná makeupová rutina alebo video o tom Ako sa žije s mačkou? Zaujať vie hlavne odlišnou tematikou . To znamená, že má videá, ktoré sa odlišujú od videí ostatných YouTuberov. Keďže je blogerka má  milión článkov.. no nie zas tak veľa. Komentáre pod článkami sú ako: Pí š ešte viac! alebo Si super! Viem, to je také.. ale aj takéto komentáre sa tam vyskytujú. Píše o životnom štýle, o kráse a o móde. Čítať som ju začala až niekedy v septembri takže tento objav je čerstvý. Nie som nejaký jej ,,best'' fanúšik. Ale myslím si, že písať články vie . Teda ak si chcete nejaký prečítať kliknite na stránku: www.momahornakova.com